Bol si ako blesk z jasného neba,
môj útek z lásky ktorá nebola naplnená.
Tvoje iskričky v očiach mi dávali nadej,
že s tebou budem kráčať ďalej.
Priepasť, ktorú vytvorila tvoja neistota,
v nej ostala moja najhlbšia myšlienka skrytá.
Odlúčenie a návrat k tebe,
začala som veriť aj sama sebe.
Medzera medzi nami sa napĺňala iba hádkami,
zakončili sme to vždy troma bodkami.
Sami seba sme si nevážili, kde sa všetky city rozprášili
Reči, tváre ako hrdina, no všetko mi ťa stále pripomína.
Tvoj úsmev bol pre mňa šťastie, nenávisť z toho ale nikdy nevyrastie.
Celá debata | RSS tejto debaty